Už niekoľko dní sa slovenskými kinami preháňa film Bathory z réžie Juraja Jakubiska. To znamená, že Alžbeta Bátoriová sa niekoľko dní teši veľkej popularite nielen zo strany filmových nadšencov, ale i historikov, ktorí krútia hlavami nad udalosťami stvárnenými v už spomínanom filme. Aká bola teda Bátorička?
Začneme teda faktami o rodine. Alžbeta pochádzala z významného šlachtického rodu Uhorska, z rodu Báthory. Prvým majetkom rodiny sa v roku 1520 stal Vranov na východnom Slovensku, kde sa vraj aj Alžbeta roku 1560 narodila. Vieme ale určite, že si tu zobrala roku 1575 za manžela Františka z rodu Nádasdy. Ten sa vyznamenal najmä v bojoch s Turkami. Rod Nádasdy vlastnil majetky hlavne na území Burgenlandu (dnešné pohraničné územie Maďarska a Rakúska). Sídlom rodiny bol dnešný maďarský Sárvár. Po svadbe sa manželia zdržiavali v blízkosti spriatelených šlachtických rodín, ale aj v Piešťanoch, Bratislave a Viedni. Málo sa zdržiavali v malom zámku v Čachticiach, o hrade ani nehovoriac. Alžbeta zostávala často sama, pretože František si plnil bojové povinnosti. Ale i napriek tomu sa z manželstva narodilo päť detí, dvaja chlapci a tri dievčatá, pričom však dospelosti sa dožili iba syn Pavol a dcéry Katarína a Anna. Nie sú správy o tom, že by sa Alžbeta zapájala do politického života. Žila vtedy ako typická renesančná členka významného šlachtického rodu v Uhorsku (starala sa hlavne o deti a spravovala majetok, ktorý vlastnila a obývala). Bátoriová však už od mladosti trpela psychickou chorobou - prehnaným sadizmom k dievčatám. Svedčí o tom aj množstvo výpovedí svedkov, ktorí neskôr vypovedali na súde v kauze Alžbeta Bátoriová. Na psychickom zdraví jej nepridala ani smrť manžela roku 1600, ani odchod detí po sobášoch. Politickou bábkou sa Alžbeta stala až vtedy, keď sa o jej skutky začal zaujímať sám panovník Rudolf Habsburský (1576 - 1608). Vstúpila do mocenského boja medzi panovníka a uhorskú šlachtu, ktorá podporovala aj jeho brata Mateja (1608 - 1619) v boji o trón. Stala sa tak nástrojom v boji proti šlachte, ktorá sa silne hlásila k svojim starým právam a protestantizmu, čo sa na druhej strane nepáčilo stále mocnejším a katolíckym Habsburgovcom. Kráľ Matej poveril palatína Juraja Turzu, aby dal prešetriť zločiny Bátoriovej. Ten poveril ďalších, ktorí ho počas celého vyšetrovania informovali. Oficiálne výsledky dostal na jeseň roku 1610. Čo sa vyšetrovaním zistilo? Alžbeta Bátoriová mladé dievčatá bila, mučila rozžeravenými nástrojmi, ponárala do horúcej i ľadovej vody. Niektorí svedkovia uviedli, že ich pani sa vyznala v čarodejníctve a bylinkárstve. A čo kúpanie v krvi týchto dievčat? O tom sa ani jeden svedok nezmienil rovnako, ako ani o železnej panne, ktorú preslávil vo svojom diele Čachtická pani Jozef Nižňanský (1932). Toto je výplod fantázie romantikov z 19. storočia a ľudové legendy - ide možno skôr o eroticko - masochistické diela. Juraj Turzo nielen ako priateľ Bátoriovej, ale hlavne v postoji k uhorskej šlachte, si uvedomoval závažnosť zverejnenia výsledku šetrenia jej kriminality. Tak sa dohodol s jej synom Pavlom a zaťmi, aby zabránili postaveniu Alžbety pred súd. Majetok previedli na jej deti a mala byť uvrhnutá do domáceho väzenia. Najlepším miestom boli Čachtice, avšak ani tu sa Bátoriová nezdržala svojej kriminality roku 1610. Jej pomocníka Jána Ujváriho (Ficka) odsúdili v Bytči na trest smrti statím a slúžky Sentéšovú a Jóovú na trest smrti upálením. Katarína Benická bola spod obžaloby oslobodená z dôvodu nedostatku dôkazov. Kráľ Matej II. sa však nenechal oklamať a nariadil Turzovi ešte niekoľkokrát prešetrenie celého prípadu. Alžbeta Bátoriová náhle zomrela 21. augusta 1614. Zrejme ju otrávila rodina, pretože stále hrozilo nebezpečenstvo zo strany Mateja II. celému rodu a šlachte. Mala byť pochovaná 21. novembra 1614 v Čachtickom kostole (dodnes sa nevie, prečo tak neskoro). Pri prieskume kostola pred 2. svetovou vojnou sa však jej pozostatky nenašli, ale nachádzajú sa tu ďalšie nepreskúmané miesta.

zverejnil Padlo